Autorka článku:
Mgr. Petra Petrocová, psychologička a KBT psychoterapeutka
Veľa sa hovorí o tom, aké je to úžasné prvýkrát držať v náručí svoje dieťatko, ako k nemu
pulzuje vlna lásky hneď ako ho prvýkrát zbadáme, ako sa láska pri príchode súrodenca nedelí,
ale násobí. Ale čo ak to tá matka necíti? Čo ak pri pohľade na dieťa vníma skôr zmätok a
pochybnosti? Ak nevidí svoje dieťatko ako najroztomilejšie na svete? Hľadá v sebe tú všade
spomínanú nekončenú lásku, ale ona nechodí. Je to normálne? A čo s tým?
Odpoveď na tieto otázky je veľmi jednoduchá a najlepšie si to vieme pripodobniť k láske partnerskej. Či už v rozprávkach alebo romantických filmoch sa stretávame s klasickým zobrazením úspešnej lásky ako tej, keď sa dvaja stretnú, zahľadia si do očí a vtom momente zahoria láskou, ktorá je na celý život. V skutočnom živote však vieme, že partnerstvá, ktoré zotrvajú nemusia nutne vzniknúť na prvý pohľad.
Často to môže byť niekto, koho sme dlho vnímali ako kamaráta, niekto, kto býval v susedstve a nikdy sme mu nevenovali väčšiu pozornosť alebo možno aj kolega, ktorý nám dlho liezol na nervy, kým sme ho lepšie nespoznali a nezačali ho vnímať inak. A niečo podobné sa deje aj vo vzťahu rodič – dieťa.
Niekedy je to láska na prvý pohľad, niekedy sa potrebujeme na seba naladiť a spoznávať sa a niekedy je prítomnosť dieťatka najskôr náročná, kým s dieťatkom začneme vytvárať spojenie, vnímať jeho jedinečnosť a osobnosť, až si ho postupne zamilujeme.
Každý príbeh je iný, jedinečný. Odráža sa v tom to, v akých časom prichádza dieťatko do rodiny, ako sa cíti žena v role matky, aké má očakávania, rodinné zázemie a podporu okolia, ako prebiehal pôrod, aké bolo tehotenstvo a mnohé ďalšie. Preto je normálne a prirodzené, ak rodič prežíva rôzne dojmy.
Všeobecne sa uvádza (napr. v odbornom časopise Journal of Reproductive and Infant Psychology), že približne 20 – 30 % matiek necítia okamžité emocionálne spojenie s dieťatkom a budovanie citového vzťahu sa rozvíja postupne.
Čo ak sú teda vaše pocity voči dieťatku skôr zmätené? Namiesto vyčítania si a spochybňovania sa je užitočné sa zamerať na to, čo by váš vzťah pomohlo prehĺbiť. A tou cestou je spoznávanie sa a trávenie spoločných chvíľ v plnej pozornosti s dieťatkom. Kontakt koža na kožu (bonding), všímanie si čo dieťatku robí dobre, čo sa vám ako rodičovi páči (prihováranie sa, spievanie, prechádzky), predstavovanie si spoločnej pozitívnej budúcnosti, zmiernenie vysokých očakávaní, dostatok psychohygieny a podpory okolia, zdieľanie svojich pocitov s niekým, kto vás pochopí, povzbudí, neodsúdi.
Preto ak necítite lásku k dieťatku hneď, neznamená to, že to bude takto navždy. Dá sa
to zmeniť, podporiť a stále ste a môžete byť svojmu dieťatku vnímavý a láskavý rodič.
Ak cítite, že v tom potrebujete podporiť alebo sa v tom strácate a cítite sa zahltený tým, čo
s príchodom dieťatka zažívate, môže byť pre vás užitočné využiť psychologickú podporu, ktorá
vás týmto náročným obdobím bude odborne a empaticky sprevádzať.
Autorka článku:
Mgr. Petra Petrocová, psychologička a KBT psychoterapeutka