Každá z nás prirodzene túži po pôrode, ktorý bude rešpektujúci, láskavý a skončí tým
vytúženým momentom – zoznámením sa s tým dlho očakávaným malým človiečikom. Aj keď si
uvedomujeme, že to so sebou prinesie aj bolesť a nepohodlie, no dúfame v čom najhladší
priebeh. Napriek tomu, že často je príprava na pôrod dôkladná a budúca mama sa snaží mať
pod kontrolou čo najviac premenných, ktoré môže ovplyvniť, stáva sa, že sa situácia
skomplikuje, či už čo sa týka priebehu samotného pôrodu, nevhodnú a zraňujúcu komunikáciu
a prístup personálu, či iné neočakávané okolnosti. Vo výsledku sa z toho môže stať zážitok, na
ktorý by žena najradšej čo najrýchlejšie zabudla. Na čo teda nezabudnúť pri príprave, aby žena
mohla ovplyvniť dopady prípadného nepríjemného zážitku a čo môže urobiť, aby sa náročný
zážitok nestal traumou?
V prvom rade je na mieste vedieť, že nie každá traumatizujúca udalosť sa stane traumou.
To znamená, že trauma nevzniká z traumatického zážitku automaticky, ale je to subjektívny
proces, ktorý závisí od mnohých prepojených faktorov, napr. genetika a neurobiologické
faktory, prechádzajúce skúsenosti, individuálne zvládacie spôsobilosti, intenzita a charakter
udalosti, podpora okolia po udalosti a iné. To je vo svojej podstate dobrá správa, pretože to
znamená, že aj keď sa nepríjemná udalosť už odohrala a žena ju nemohla mať pod kontrolou,
mnohé aspekty vie ovplyvniť aj po udalosti tak, aby došlo k spracovaniu zážitku a neviedlo to
k rozvinutiu traumy. V nasledujúcich riadkoch uvádzam odporúčania a rôzne možnosti, ako
vieme ovplyvniť negatívny pôrodný zážitok, či už v rámci prevencie vzniku traumy alebo
podpory spracovania nepríjemného zážitku:
Pred pôrodom:
➢ Príprava a informovanosť – je vhodné sa informovať a komunikovať s odborníkmi
(gynekológom, pôrodníkom, pôrodnou asistentkou) o rôznych možných priebehoch
a postupoch, aby mala žena predstavu čo sa bude diať ak by sa situácia skomplikovala,
nie iba ideálnu predstavu pôrodu (tým sa v žene podporí uvedomenie, že každá situácia
má riešenie a dá sa zvládnuť). V rámci prípravy sa naučiť rôzne spôsoby zvládania
bolesti, regulácie stresu, úzkosti a strachu (kontrolované dýchanie, využitie afirmácií,
hudba, ovlaženie tváre/rúk studenou vodou, techniky hypnopôrodu, a iné).
➢ Plán pôrodu – je užitočné mať určitú predstavu o plánovanom pôrode, ale zároveň
zostať flexibilná. Upínanie sa na presnú víziu môže viesť k tom, že žena ťažšie znáša
prípadné odklonenie sa od plánu a môže to vnímať ako zlyhanie.
➢ Výber podporujúcej osoby – keď si žena vyberá osobu, ktorá ju bude sprevádzať pri
pôrode, je dôležité, aby to bola osoba, ktorej dôveruje, je podporujúca a ktorá vie
rešpektovať potreby a priania ženy, poprípade ich vie pomôcť odkomunikovať
zdravotníckemu personálu ak to žena sama nevládze alebo nevie (problém
odkomunikovať svoje potreby majú najmä ženy, ktoré majú všeobecne ťažkosti
asertívne komunikovať). Dôkladne zvážiť prítomnosť osoby, ktorá by sa síce chcela
zúčastniť, ale ťažko zvláda stresové situácie a môže byť pre ženu namiesto podpory
ďalším zdrojom napätia.
➢ Psychická príprava – ak má žena nadmerné obavy z pôrodu alebo predchádzajúce
traumatické skúsenosti je vhodné cielene pracovať na psychickej príprave dostatočne
včas pred samotným pôrodom s odbornou pomocou.
Počas pôrodu:
➢ Podpora blízkej osoby – je užitočné odkomunikovať si vopred so zvolenou
sprevádzajúcou osobou, ktoré formy podpory a povzbudzovania žena preferuje, čo jej
je príjemné, čo jej vadí, aké sú jej očakávania od prítomnosti tejto osoby (partner, dula,
mama a i.), poprípade ju počas pôrodu inštruovať („hladkaj ma po ruke prosím“, „nie je
mi príjemný dotyk, ale rozprávaj na mňa pokojným hlasom“, „len ma drž za ruku
a nehovor nič“, a pod.).
➢ Komunikácia so zdravotníckym personálom – nebáť sa komunikovať svoje potreby
a hranice, aby sa minimalizovali nečakané alebo nepríjemné zásahy. Ak je to pre ženu
náročné, môže poveriť sprevádzajúcu osobu (partnera, pôrodnú asistentku, dulu, a i.),
aby bola tým sprostredkovateľom, ktorý to vhodne odkomunikuje personálu.
➢ Techniky na uvoľnenie stresu – využívať techniky na prácu s dychom (dlhší výdych než
nádych), relaxačné techniky, vizualizáciu a iné, ktoré pomáhajú znížiť stres.
Po pôrode:
➢ Spracovanie zážitku –dôležité je prežívanie a emócie spojené s traumatizujúcim
zážitkom nepotláčať, ale za podpory okolia sa k nim vracať a hovoriť o svojom
prežívaní. Hovoriť o tom s osobou, ktorá prežívanie nezľahčuje (mohlo to byť aj horšie,
už na to nemysli, a pod.), ale s osobou, ktorá vie vypočuť, empaticky podporiť
a povzbudiť (chápem, muselo to byť pre teba veľmi ťažké,…). Vracanie sa k zážitku
v bezpečnom prostredí jeho emočnú silu oslabuje, rovnako ako keď hovoríme vtip
prvýkrát tak sa nevieme prestať smiať, ale keď ho opakujeme po desiatykrát tak už ho
hovoríme iba s úsmevom a nevyvoláva takú pobavenú reakciu.
➢ Podpora v šestonedelí – dostatočný odpočinok, emočná podpora a starostlivosť
o vlastné potreby môže znížiť riziko rozvoja traumy.
➢ Práca s myšlienkami a zmena postoja – ak sú obsahom traumatického zážitku slovné
komentáre a vyjadrenia, pomáha sa nad nimi zamyslieť s odstupom a klásť si otázky
typu: Je to, čo ten človek povedal naozaj 100% pravda? Čo by si o tom pomyslel a ako
by to zhodnotil človek, ktorého názor si vážim? Dalo by sa na túto situáciu pozrieť aj
inak? Použijem vlastný príklad kedy prvý deň po pôrode mi sestrička v pôrodnici
povedala, že som neschopná mama, pretože mi syn dvakrát za sebou pomočil oblečenie
pri prebaľovaní (to som ešte nevedela, že najradšej ciká práve vtedy keď ho rozbalím
z plienky). Zaskočilo ma to a aj zranilo, ale potom si hovorím, že nie, nie som neschopná
mama, ale neskúsená mama a táto zmena postoja mala pre mňa liečivý vplyv na môj
rodiaci sa sebaobraz mamy.
➢ Odborná pomoc – ak žena prežíva nadmernú úzkosť, silný smútok, opakovane sa jej
vracajú obrazy z traumatickej udalosti (flashbacky) a nemá dostatočne podporujúce
zázemie, je vhodné vyhľadať pomoc psychológa a poradiť sa.
Mgr. Petra Petrocová, psychologička