Často o tom, aké raz budeme mamy uvažujeme už od detstva keď sa hráme rolové hry
s bábikami alebo si ako deti sľúbime – „keď ja raz budem mama, toto určite svojim deťom
robiť/hovoriť nebudem!“. Neskôr pozorujeme v okolí mamy a hodnotíme, s čím súznieme a čo
by sme ako rodič vo svojej výchove nerobili.
Príroda k nám bola v tomto ústretová, že nám dožičila niekoľko mesiacov na to, aby sme sa od prvej informácie o tehotenstve mohli nielen prakticky a fyzicky, ale aj psychicky pripraviť na to, že nás čaká získanie novej dôležitej roly v živote.
Niektoré ženy po tejto role túžia roky a možno majú za sebou aj dlhú snahu o to, aby
sa mamou raz mohli stať. Iné informácia o tehotenstve nepríjemne prekvapí a nezhoduje sa
s predstavou, akú mali o svojej blízkej budúcnosti a smerovaní života.
Milé (budúce) mamy, v nasledujúcich riadkoch popíšem 3 aspekty, ktoré považujem za
jedny z veľmi dôležitých v tom, ako sa podieľajú na vynárajúcom sa sebaobraze mamy
a uvediem niekoľko tipov ako ho podporiť. Pri konzultáciách s klientkami, kde témou bola
nevysporiadaná rola mamy, to boli práve tieto 3 veci, ktoré najčastejšie bránili v tom, aby sa
klientky mohli začať vnímať v tejto role prirodzene a sebaisto.
Ako prvé uvediem porovnávanie s druhými. Porovnávanie s druhými je nesmierny
ničiteľ sebaistoty, sebahodnotenia, vzťahov, spokojnosti. V dnešnej dobe je to o to horšie, že sa
neporovnávame len so susedou odvedľa alebo švagrinou, ale aj s nespočetným množstvom
navonok dokonalých matiek prostredníctvom sociálnych sietí.
A toto porovnávanie znehodnotí akýkoľvek úspech, akúkoľvek výnimočnosť a snahu ženy, lebo veď vždy sa nájde niekto, kto v tomto navonok vyzerá, že zvláda a robí viac ako ja, ktorého život je lepší a úžasnejší než ten môj. Hoci často vieme, že je to len dokonalá ilúzia, no aj tak to zamrzí, spochybní.
Porovnávanie samo o sebe nie je neužitočné. Práve naopak. Nie však porovnávanie s druhými, pretože je nefér porovnávať sa s niekým iným, kto má iné možnosti, inú situáciu, inú štartovaciu čiaru. Čo však užitočné je, je porovnávať sa sám so sebou v časovom horizonte. To znamená všímať si čo sa mi darí dnes, čo mi ešte nešlo včera, pred týždňom, pred mesiacom? Nie je dôležité, že kamoška dokáže zakaždým reagovať pokojne na plačúce dieťa a ja nemám toľko trpezlivosti.
Je možné, že práve tej kamoške dieťatko prespí celú noc, často jej vypomáha rodina a má dostatok
psychohygieny a času pre seba. No moje dieťatko sa budí v noci každú hodinu a som na neho
väčšinu dní sama bez pomoci. Dôležité je všímať si, že pred týždňom som vybuchla zakaždým
keď sa dieťa predčasne zobudilo, ale teraz sa ho už snažím láskavo douspať ďalej a vybuchnem
oveľa menej lebo som zistila, že keď sa nevenujem cez deň domácim prácam keď spí, ale aj ja
si dám chvíľu oddych tak reagujem oveľa pokojnejšie.
Odporúčam tiež, profily na sociálnych sieťach, ktoré máte dojem, že vo vás vzbudzujú práve pocit nedostatočnosti odstrániť zo sledovania. Tiež sa obklopovať takými mamami, ktoré vedia autenticky zdieľať pocity z materstva a pri ktorých sa cítite, že vám rozumejú a majú pre vaše pocity porozumenie.
Ďalším narušovateľom je perfekcionizmus. Je predpoklad, že keď sa u ženy objavuje
perfekcionizmus aj v iných oblastiach tak sa objaví aj v požiadavkách na seba – čo všetko mám
ako nová mama zvládať. Ruka v ruke sa tu objavuje aj čierno-biele myslenie, to znamená, že
buď splním požiadavky, ktoré od seba mám na 200 % alebo som úplne zlyhala.
Keďže starostlivosť o novorodenca je veľmi náročná a často mamy s perfekcionizmom vnímajú
pomoc zvonku ako prejav zlyhania, tak je tu veľké riziko vyhorenia a pocitov zlyhávania v role
mamy. V tomto prípade je užitočné zachytávať svoje myšlienky ohľadne svojho hodnotenia
a podrobiť ich kritike a spochybňovaniu (ozaj to, že sa mi nepodarilo dojčiť znamená, že som
neschopná mama? ozaj nemám žiadne iné dôležité kvality pre svoje dieťatko? Je to, že nedojčim
dôležitejšie než to, že svojmu dieťatku prejavujem lásku, som tu pre neho keď ma potrebuje,
napĺňam na požiadanie jeho potreby,….?). Ak je perfekcionizmus veľmi silný a zásadne narúša
spokojnosť mamy, vhodná je cielená spolupráca so psychológom.
Nemenej dôležitým aspektom sú očakávania. Milé (budúce) mamy, skúste si odpovedať
na otázku – aká je dobrá mama? Máte? A teraz sa zamyslite nad tým, či sú vaše očakávania od
„dobrej mamy“ aj realistické a splniteľné. Keď položím túto otázku klientkam, často počujem
prívlastky ako – vždy dobre naladená, trpezlivá, nikdy nevybuchne, zvláda domácnosť, deti,
prácu, nesťažuje sa, ai. Ak má žena nerealistickú predstavu o tom, aká má byť dobrá mama, tak
potom nutne vo svojich očiach zlyháva.
Dieťa nepotrebuje dokonalú matku. Dieťa potrebuje matku, ktorá aj robí chyby, pretože to dieťa sa potom nemá odkiaľ naučiť ako sa vyrovnávať s frustráciou ak neuvidí frustrovanú mamu, ako zvládať hnev keď neuvidí nahnevanú mamu, ako si poradiť so sklamaním, keď neuvidí sklamanú mamu, ako sa ospravedlniť keď niečo pokazí, ak mama nikdy nič nepokazí vo vzťahu a neospravedlní sa.
Skúste si urobiť splniteľnú predstavu o tom, aká mama by ste chceli byť tak, aby v tom boli zohľadnené vaše hodnoty, váš temperament, vaše prednosti a zohľadnené vaše slabšie stránky. Nie ideálny nesplniteľný obraz.
Všímajte si, ktorá stránka materstva vám ide a oceňte sa za ňu. Cielene hľadajte to, za čo sa
viete pochváliť a ak sa vám niečo nedarí, namiesto vyčítania si a sebakritiky venujte energiu
tomu, že si premyslite, ak by táto situácia nastala znova, čo by ste urobili inak – lepšie?
Ak dlhodobo tápate v tejto téme, neviete si poradiť v tom, ako prijať seba ako dobrú
mamu, alebo sa chcete zlepšiť v rodičovských zručnostiach, určite bude užitočné sa poradiť so
psychológom venujúcim sa tejto problematike. Rada vám v tom poradím aj ja, keďže s touto
problematikou pracujem často.
Mgr. Petra Petrocová, psychologička a absolventka psychoterapeutického výcviku v KBT